V plameňoch

15. srpna 2010 v 19:52 | Sayuri
Wojte ľudia x) Takže, predstavujem vám novú poviedku s názvom "V plameňoch" .  
Zatiaľ neviem, o čom bude, ale chcela som tam dať niečo o tanci... Neviem, ešte uvidím, čo ma napadne xD 

Takže, radšej dávam pod perex... 
Je to na vaše riziko, tak nezabúdajte xD


"Ide deň za dňom a ja stále rozmýšľam o tej jedinej chybe. Prečo som to spravila? 
Mohlo to dopadnúť inak." 
Ryšavému dievčaťu sa skotúľali po tvári slzy.
Zamyslený chlap , sediaci oproti nej si popravil okuliare zasadené na nose a zadíval sa do papierov.
"Nuž slečna..."
Nikdy si moje meno nezapamätá?
"Hatwerová." Doplnila , pri čom si muž preložil nohu.
"Áno , Hatwerová. Možno by ste sa mali skúsiť na niečo zamerať, ab sa vaše myšlienky uberali iným smerom. Predpíšem vám lieky , a očakávam , že ich budete užívať. Inak vám už neviem pomôcť." 
Ryšavka si zobrala papier a odišla.

***
"Julie?" Otočila sa za hlasom. Uvidela svoju mamu stáť na kraji jazierka.
Podávala jej s úsmevom ruku.
"Mami , mami! Čo tu robíš?? Mala by si byť predsa v posteli!" Juliet sa zľakla a chcela sa rozbehnúť za matkou , no nohy jej nedovolili ísť. 
Katrin sa len usmievala a stále podávala ruku svojej milovanej dcérke.
Musela ju prijať.
Julie sa okolo seba porozhliadla...
Vtedy si spomenula. 
Je mi to známe.
Zelené stromy okolo žiarivo modrého jazierka.
Tráva okolo neho... Bzukot hmyzu , štebotanie vtáčikov v kroví... teplý vánok, čo jej rozfúkal vlasy...
Sem ju kedysi brávala mamina , keď bola malá.
Trávili tu veľa času , mala na toto miesto veľa spomienok.
Čas , na ktorý sa nedá zabudnúť.
Dievčina sa potešila, keď si uvedomila voľnosť , ktorá jej dodávala silu.
Spravila ten očakávaný krok ku svojej mamičke. 
Vystrela ruku pred seba v nádeji , že skráti voľný priestor medzi nimi. 
Nevedela ako , ale utekala. 
Utekala najrýchlejšie , ako sa dalo, ale ku Katrin sa ani len nepriblížila.
Cítila , že to je stratené.
Videla, ako Katrin zmizol úsmev z tváre.
Videla , ako sú okolo nej plamene..
A už nebola na očarujúcom mieste, ale v dome , ktorom všetko horelo.
Ona, jej drahá matka a jej spomienky... 
Tú bolesť nedokázala zahnať. 
Nevedela, či ide zo srdca, alebo ju bolí páliace telo.
Katrin vykríkla a zvalila sa na ňu strecha.

Ryšavka sa s výkrikom zobudila a koniec kriku zadusila vankúšom. 
Unavená z nočnej mory sa zvalila späť do vankúšov , aj keď vedela , že už nezaspí.

By Sayuri
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Yuki  Tenshi Yuki Tenshi | Web | 17. srpna 2010 v 16:22 | Reagovat

Pekný príbech. Teším sa na pokračko.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama