Nájomný vrah - 3. kapitola

27. srpna 2010 v 23:09 | Sayuri |  Nájomný vrah
Nechápala som, čo sa v jeho mysli odohrávalo, ale rada by som to vedela. 
Tváril sa tak smutne... Áno, poznám ho sotva deň, ale verím mu. Možno som len poriadne naivná, možno nie.
Zobrala som si suché oblečenie a prezliekla som sa. 
Keď som spravila všetko potrebné, ľahla som si na postel a vlasy dala tak, aby ma nechladili.
Pozrela som si celú izbu a v kúte som zbadala spadnutú knihu.
Došla som pre ňu a poriadne ma zamrazilo. 
Bola to moja najobľúbenejšia kniha, ktorá nemala odkadiaľ vypadnúť. 
Skôr by som povedala, že by vypadla tá vedľa nej, ale ona??
Knihu som odložila a úplne ju vypustila z hlavy..
Snažila som sa trochu relaxovať.. Moc sa mi to nedarilo, lebo sa mi v mysli stále zobrazoval jeho smutný pohľad.

Ďalší deň som musela vstať skôr.
Cestou do školy som sa mala zastaviť v čistiarni a dať tam nejaké veci.
Celou cestou som rozmýšľala len nad ním.
Chcela som vidieť na okamih jeho úsmev.
Snažila som zahnať ten pocit, ktorý mi zovieral srdce len pri jeho pohľade.

"Sayu!!" Zavolala na mňa Yuiki len čo som sa objavila vo dverách.
Milo som sa usmiala a zakývala na pozdrav. Ju a Neiko som mala rada ako moje sestry, ktoré nemám.
Len čo som si sadla, pribehla k mojej lavici a začala mi opisovať nejakého pekného chlapca, ktorý do nej narazil. Samozrejme ako mne postačil jeden úsmev a dokázala som sa do chalana "zaľúbiť".
Tvárila sa, že jej na ňom záleží a podrobne rozprávala o ich "rande", ak sa to tak dá nazvať.
Počúvala som ju len na pol ucha.
Nevedela som prečo, ale začalo sa mi v myšlienkach premietať to vlámanie.
Akonáhle dokončila, začala som zasa tárať ja.
"Počuj, predvčerom v noci sa k nám do domu niekto vlámal. Všetko bolo hore nohami, akoby tam vybuchla bomba. Nevieme ani prečo.. Nič nezmizlo." Takmer nič, až na fotku. Moju.
"Prečo si mi to nepovedala už skôr?" V očiach sa jej zablysklo obvinenie.
"Nebol čas... Vždy sa niečo našlo a predsa som včera nebola na celom vyučovaní."
Snažila som sa z jej obvinenia nejako vykrútiť.
"ale kto to mohol byť?? Volali ste aj políciu??"
"Áno, zatiaľ nič nenašli.. Žiadne stopy.. Nikomu sa to nezdá... ako som vravela, nič nezmizlo."
Na tvári som nahodila výraz ´alá rozmýšľam´ . 
"Kto by to mohol urobiť, keď nakoniec aj tak nič nezobral?" Ozvalo sa vedľa mňa.
Obrátila som sa a videla Yana, ako sa usmieva.. Snažila som sa to ignorovať.
"Kedy si prišiel?? Nevidela som ťa..." A to sedí vedľa mňa.
"Tvárila si sa zamyslene.. Niet divu, že si si ma nevšimla.. A tu máš ten dáždnik tak, ako som sľúbil." Niekde z tašky ho vyhrabal. 
"Vďaka. Myslela som si, že zabudneš." Bol to obyčajný červený dáždnik, poriadne starý, ale mala som ho rada, nikdy ma nesklamal.
"Akoby som mohol zabudnúť?" Spýtal sa s lišiackym úsmevom.
"Sayu, ja si musím ešte niečo spraviť, potom prídem." Očami mi dávala jasne najavo, že jej všetko budem musieť povedať. Už len pri tej predstave ma striaslo a nešťastne som si odfúkla.
"Čo jej povieš?"
"Hej! ako to, že mi vieš čítať myšlienky?"
Znelo to ako obvinenie, ak keď som to nemala v pláne.
"Neviem." Doplo mu. " Ale z jej výrazu bolo vidno, že ťa neskôr poriadne vyspovedá." Akonáhle dokončil, začal sa dusiť smiechom.
Veľmi vtipné.  

Matematika utiekla veľmi rýchlo.
Na ďalšej prestávke si predo mňa znovu sadla Yuki.
Vystihla moment, keď tam nebol on.
"Hovor! Povedz mi všetko!!"
Bezútešne som sa na ňu zadívala.
"Čo chceš vedieť??"
"Čo spolu máte? Čo k nemu cítiš? Čo cíti on k tebe? Boli ste spolu včera? Už ma nenapínaj a hovor!" Vydýchla nedočkavosťou. Bolo jej to vidno aj na očiach.. Ten veľký otáznik...
"Ani ja to neviem. Veď ho ledva poznám... Čo ja viem?? Mám ho rada, nedokážem ho spustiť z mysle... ale že by to bola láska?? To ja neviem. Čo cíti on? Znovu. Neviem. Nedokážem sa do neho vcítiť. Raz sa so mnou zahráva a potom je ku mne nesmierne milý. Neskôr mi zasa odhalí jeho slabú stránku. A áno, včera bol u mňa doma a..."
"Počakaj, počkaj!" Prerušila ma Yuiki. "Pobozkal ťa?"
"Nie. A asi ani k tomu nedôjde." Aj mne samotnej to znelo smutne. Takmer som sa nepoznávala.
Jej to ale nestačilo.
"Zhrnieme si to. Stále na neho myslíš?"
"Áno."
"Čo cítiš, keď sa na teba pozrie alebo usmeje?"
"Zovrie mi srdce, zastaví sa mi dych, a mám pocit, akoby som sa rozpúšťala v jeho hnedých očiach."
"Takže ho miluješ!!"
"Nie, nemilujem." Už od mala som bola tvrdohlavá a teraz som svoju tvrdohlavosť znovu uplatňovala.
"Mysli si čo chceš, ale je to pravda." Naozaj som to odmietala prijať. 
Nechcem, aby bol on prvý chlapec, do ktorého sa až po uši zaľúbim.
Áno, aj predtým som mala niekoho vyhliadnutého, ale nikdy som ho poriadne nemilovala.
Nechcela som a nemohla som to dopustiť. 
No keď som začala o tom uvažovať.. Prečo nie? Prečo sa mu tak stránim?
Možno to je jeho aurou..
Zdá sa mi, že aj napriek tomu, že sa snaží byť veselý a so všetkými jeho kladnými stránkami, je aj veľmi... Tmavý.
Nedokázala som to popísať.. Niečo mi na ňom nesedelo, len čo som ho prvý raz uvidela.
Je iný. Je otvorený, ale tajomný zároveň.
Každého som dokázala "prečítať", ale pri ňom to je tak ťažké.
Keď si myslím, že je taký, vždy ma prekvapí niečím iným.
Preto od neho nedokážem spustiť oči.
Alebo pre lásku? 
Tým si asi ešte dlho nebudem istá.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Raki_q-.-p_ Raki_q-.-p_ | Web | 28. srpna 2010 v 15:18 | Reagovat

honéém další dííííl !!xD

2 Raki_q-.-p_ Raki_q-.-p_ | Web | 28. srpna 2010 v 16:46 | Reagovat

mě se páčí a moc tak se nehádej a piš dál xD

3 suzi-chan-sama suzi-chan-sama | Web | 28. srpna 2010 v 17:00 | Reagovat

já se právě s mamčou dodívala na harryho pottra a jinak jsem dneska kreslila :) ale jinak sem nič nedělala a ty?

4 Raki_q-.-p_ Raki_q-.-p_ | Web | 28. srpna 2010 v 17:19 | Reagovat

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama