Prekvapenie :P

20. září 2010 v 15:15 | Sayuri
Tak, ako ste si už istotne všimli už z nadpisu tohto článku, tak ide o "prekvapenie" pre jednu veľmi milú osôbku (nepozeraj na mňa tak, na teba to hovorím :P - majiteľ bude vedieť :D) nom.. 
A takisto ste si mohli všimnúť, že náš drahý Xavier mal na blogu párty.. 
Ale skutočné narodky má až dnes.
Tak dovoľ, aby som ti ešte raz zaželala "Všetko najlepšie".
Všetko najlepšie k 15 narodkáááááám :D :D :D
oka, ale prejdime konečne k veci xD
Všimla som si, že máš rád Epicu.... Všaaak?? (a bola to takisto jediná skupina, pri ktorej som sa nebála robiť diplom xD )
Tak dúfam, že je to tak a že sa ti bude páčiť :P 
Dávam pod perex ;)
 

Sny , alebo niečo, čo som chcela zaradiť do rubriky "Sen" a nedáva to zmysel :D

17. září 2010 v 21:32 | Sayuri
Tak.. Dlho som rozmýšľala, ako by som asi začala písať na túto tému. 
Ale myslím, že každý človek má svoje sny, ktoré chce splniť.
Ja osobne neviem, čo by som chcela za života dosiahnuť. 
Pre mňa je život len jedno veľké bludisko, v ktorom sa každý deň strácam a márne hľadám svoj cieľ.
A čo vaše sny?
Snívate o niečom, čo by ste si chceli splniť, alebo snívate o nejakom sne pre niekoho iného??
A prečo sa tak ľahko našich snov vzdávame? 
Jediné, čo vám môžem poradiť je, aby ste sa nikdy nevzdávali svojho sna, ani keby vám čokoľvek stálo v ceste.
Možno hovorím trochu bez zmyslu a myslíte si, že sa mi to ľahko hovorí... A to je pravda.. 
Hovorí sa mi to ľahko. (teda píše)
No stále tu je tá otázka.
Oplatí sa bojovať za svoj sen v tomto skazenom svete?
Je tu tak strašne veľa zla, ktoré nedokážeme ovládnuť. A nech spravíme čokoľvek, naše úsilie môže výjsť na zmar. 
Ľudia sú strašní pokritci, ktorí vám chcú zo života spraviť peklo, len preto, lebo sa usmievate.
A chcú vám skaziť vaše sny. 
A keby som mala príležitosť splniť si sen, išla by som za ním, a pokúšala sa nevzdať sa ho. 
Predsa len človek MUSÍ a POTREBUJE si splniť sen, lebo by sa asi zbláznil.
Život bez snov by som si nevedela predstaviť..

Asi by som mala skončiť, stále rozprávam o tom istom.... a to dokola :D

Vaša Sayuri

Gunslinger Girl

16. září 2010 v 10:52 | Sayuri
Niekde v Taliansku existuje organizácia "The Social Welfare Agency". Pod krytím nadácie na liečenie sociálne slabých pracuje ako vládna organizácia, ktorá pre vysoké politické kruhy robí špinavú prácu. Sústredí sa najmä na ničenie teroristických organizácií a extrémistických skupín. Jej činnosť je neobyčajne účinná, ale jej metódy prinajmenšom kontroverzné. Agentúra vyhľadáva ťažko ranené a choré dievčatá po rôznych nemocniciach a dáva im šancu na "nový život". Ich telá sú vylepšené umelými svalmi a kybernetickými implantátmi a vďaka kondíciovaniu majú upravené vedomie tak, aby čo najlepšie spĺňali požiadavky pre svoju prácu, ktorou je nasadzovanie do nebezpečných vražedných akcií s cieľom eliminovať nepriateľa za každú cenu. Nazývajú sa "gitai". Dôvod prečo práve malé dievčatá, je vysvetlený hneď na začiatku - pretože mladý organizmus dokáže lepšie prijať kybernetické zmeny a prispôsobiť sa kondíciovaniu. Vďaka úprave vedomia dokážu zabudnúť na svoju minulosť a na slovo počúvajú príkazy. 
Hneď v prvých dvoch dieloch, keď sa úvodná scéna zopakuje niekoľkokrát, vám začne dochádzať, že toto anime nebude ani tak o dynamickej akcii, neutíchajúcej streľbe a drsnom zabíjaní po stovkách, ako o vzťahoch. A ono tomu tak skutočne je. Každé dievča dostáva svojho inštruktora. Spolu tvoria jednotku zvanú "fratello". Inštruktor má na starosti hlavne výcvik svojej zverenkyne, jeho prístup mimo organizácie je čisto individuálny.
Najväčšia pozornosť je venovaná fratellu Henrieta a Jose. Henrieta nedobrovoľne prichádza do organizácie. Na Henriete je ukázaný celý proces, ktorým prešli všetky ostatné dievčatá v organizácii. Jose sa jej ujme ako inštruktor a učí ju používať zbrane. Popri tom si však uvedomuje, že Henrieta nie je len bezduchým strojom na zabíjanie, ale že mimo akcie je to takmer celkom obyčajné dievča. Preto sa o ňu zaujíma aj mimo akcie a výcviku. Spĺňa úlohu akéhosi staršieho brata a ochrancu. Trávi s ňou oveľa viac času ako ostatní inštruktori. Hoci sú gitai programované tak, aby svojho inštruktora chránili aj za cenu vlastnej smrti, medzi Henrietou a Josem sa vytvorí zvláštne puto. Ostatní inštruktori si naproti tomu zachovávajú čisto profesionálny prístup. Henrieta žije na akomsi internáte spolu s ostatnými gitai  - Claes, Rico, Trielou a Angelicou. Mimo akcie sa správajú ako obyčajné malé asi štrnásťročné dievčatá. Majú svoje záľuby, svoje hry. Niektoré rozhovory medzi dievčatami sú naozaj roztomilé a pri pohľade na Trielinu zbierku plyšových medvedíkov si ani neuvedomíte, že o niekoľko minút bez mihnutia oka a akýchkoľvek emócií postrieľa niekoľkých teroristov. Na tomto kontraste je postavená celá myšlienka Gunslinger Girl.
Ako už býva zvykom, na každú vládnu organizáciu existuje minimálne jedna ďalšia, ktorá sa ju snaží všemožnými prostriedkami zničiť. Inak tomu nie je ani tu. Napriek tomu že gitai vykazujú značné úspechy v boji proti teroristom, Sekcia 1 je presvedčená, že gitai sú nevypočitateľné, neodskúšané a preto nebezpečné. Popri tom dochádza k záhadnej vražde jednej gitai spolu s jej inštruktorom. Napriek týmto zvratom však nepočítajte s nejakým zamotaným príbehom. Gunslinger Girl vsádza najmä na emocionálnu rovinu. Možno nemusí sadnúť každému, ale ja som sa po dopozeraní prichytil, ako na mňa tento seriál zapôsobil. Poukazuje tu na niektoré spoločenské, ľudské a morálne problémy. Poukazuje to však veľmi nenútene a tak je na každom človeku, či sa na to bude pozerať ako na akčnú drámu, alebo sa aj zamyslí nad tým, čo to vlastne chcelo povedať. Navyše gitai majú obmedzenú životnosť a tak vyvstáva otázka, či vlastne ľudia z organizácie dievčatám zachránili život. Postoje okolia, inštruktorov, ľudí z organizácie i samotných gitai sú natoľko odlišné, že to poskytuje obrovský priestor pre vytvorenie vlastného názoru.
Gunslinger Girl má 13 dielov. Pritom príbeh je podávaný nesúvislo, miestami sa preskakujú niektoré udalosti, ku ktorým sa neskôr dej retrospektívne vracia. Prípadne sa dej vracia hlbšie do histórie a vynárajú sa niektoré fakty pre posun v deji. Ale ako som už spomínal, dejová línia tu nie je nejako veľmi silná. Ak by som mal vybrať jednu vec, ku ktorej by som Gunslinger Girl prirovnal, asi by to bol seriál Brutálna Nikita.
Tvorcom sa podarilo pomerne verne zachytiť atmosféru Talianska. Ak ste niekedy cestovali po Taliansku, tak viete o čom hovorím. Prímorské mestečká s úzkymi uličkami, dláždené cesty. Ale aj známe turisticky atraktívne mestá ako Rím a Florencia sú tu vykreslené dosť detailne. Koloseum a Španielske schody, ale aj galéria vo Florencii pôsobí priam fascinujúco. Takisto väčšina postáv má talianske mená a spolu s charakteristickým oblečením to pôsobí celkom atmosfericky a uveriteľne. Pre cudzincov možno exoticky, ale pre nás Európanov je to príjemná zmena. Kresba je pomerne typická pre nové anime série. Pôsobí pomerne jednoducho, napriek tomu účelovo. Za zmienku stojí aj soundtrack, ktorý tvoria prevažne klasické skladby, ktoré výborne dotvárajú celkovú atmosféru. Aby som to nejako zhrnul - Gunslinger Girl je smutný príbeh o dievčatách, ktoré prišli o svoju minulosť a dostali druhú šancu na život, plný zabíjania. Je to dráma, ktorá vôbec nepôsobí plytko ani prízemne. Napriek tomu priznávam, že sa nemusí a nebude každému páčiť, ale rozhodne stojí aspoň za pozretie a zamyslenie.